miromak

Keď som si pred pár rokmi prečítal o pandémii cholery na Slovensku v roku 1830, prvý dojem bol jednoznačný: ako môžu byť ľudia takí sprostí? Ten dojem bol čiastočne ospravedlniteľný tým, že Slováci mali vtedy oveľa menej vedomostí aj príležitostí získať ich. Najmä vidiecky ľud na východe, zrobený prácou a kvárený alkoholizmom, nedôveroval […]

Všetci sme takí. Ešte si prečítame len názov, a už nesúhlasíme. A v duchu už skladáme vetu, ktorou ten názov vyvrátime. V pravidlách slovenského pravopisu treba zaviesť nový termín: Veta oponovacia. Nesúhlas patrí k našej náture ako k ťave hrb. Máme panický strach povedať: máš pravdu. Priznať si, že ktosi prišiel na niečo, na čo my nie, je pre nás priznaním […]

Vplížila sa nám tu celkom nenápadne. Také malé každodenné nenávisti nám tu pomaly ale isto rozpútali-zatiaľ zväčša studený-vojnový stav. Potláčanie krívd, ktorými trpí takmer každý, spôsobilo pretlak záporných emócií a stav permanentnej nasratosti. Bojujeme. Občan – lekár bojuje proti občanovi – pacientovi, ktorý si už neváži ani vlastný život […]

Niečo som nestihol. Nepomohol som všetkým ľuďom, ktorí to potrebovali, nestihol som tú správnu chvíľu, kedy som im mal byť nablízku, a aj keď viacerí hovoria, že som urobil oveľa viac, ako bola moja povinnosť, myslím si, že človek by mal robiť pre potrebných aj to, čo mu káže aj človečina a cit. Tento list je niečo ako „lístoček z brezy“, ktorý […]

Zdá sa, že doba sa nemení. Menia sa len ľudia. Zbožňujem, keď sa štyridsiatnici tvária ako starci, oháňajú sa svojimi skúsenosťami a nostalgicky spomínajú na mladosť. Nazval by som to poslednými záchvatmi puberty, lebo dnes sa puberta ťahá oveľa dlhšie ako kedysi. Keďže vždy boli len mladí, o starobe nevedia nič. Zväčša – nie vždy – to skončí až po […]

Nikdy neprestanem obdivovať rodičov, hlavne matky, ako sa dokážu prispôsobiť veku svojich detí. To malé klbko, ten nepatrný tvorček, ktorý nosia v sebe, opatrujú ho viac ako oko v hlave a potom v bolestiach porodia, ten zázrak nového života, ktorý z nich vzišiel, taký úplne bezbranný a odkázaný na jej lásku, taký závislý na jej myšlienkach […]

Známy slovenský ekonóm a skeptický prognostik prof. Peter Staněk v jednom zo svojich ostatných vystúpení predpovedal súmrak dnešnej civilizácie, tzv. západnej kultúry, a načrtol cesty, ktorými sa môže náš svet uberať ďalej. Zničí nás naša vlastná rozpínavosť? Alebo dokážeme ísť cestou udržateľného rozvoja? Dáme sa na cestu východných kultúr, […]

Sme čudné tvory. Pánboh či príroda nás obdarili skvelými zmyslami, aby sme dokázali správne vnímať tento svet, aby sme sa mu vedeli prispôsobiť a prežiť svoj život čo najlepšie, a hoci tie naše zmysly nie sú také vycibrené ako u niektorých zvierat, dokázali nás preniesť tisícročiami až k dnešku. Je preto nanajvýš čudné, ako s nimi […]

Zovšadiaľ teraz počúvame, že za chovanie detí, nezriedka kriminálne, môžu rodičia. Akcentuje sa nedostatok výchovy, lebo vraj nemajú na deti čas, ale deti v puberte, kedy sa formuje osobnosť a ktorá často určuje ďalší osud človeka, si väčšinou sťažujú na prílišnú starostlivosť, najmä matiek, lebo typickým znakom puberty je túžba po samostatnosti. […]

Až sa raz rozplynú tmy a hmly ľudskej závisti, nenávisti a krvilačnosti a nad modrou planétou znova vyjde slnko dobra, lásky a spravodlivosti, naši potomkovia uvidia svet okolo seba, spýtajú sa: Ako ste toto mohli dopustiť? Tisíce rokov sme sa učili, ako prežiť, tisíce rokov v nebezpečnej džungli, o hlade smäde a v búrkach, pľuštiach […]