miromak

Milý Julko, k písaniu týchto listov Tebe ma vypudilo najmä to, čo sa tu v ostatnom čase deje. Nebezpečenstvo pre náš národ prišlo a stále je veľmi akútne, hrozivé, vyslovene smrteľné. Na pandémiu zomrelo doteraz vyše dvanásťtisíc našich rodákov a pribúdajú ďalší. Je to hrôza, aká tu od vojny nebola. Vo svojej namyslenosti sme si ani predstaviť […]

Milý Julko, čo ako rád by som pokračoval v Tvojom diele na poli národnom písaním listov rodákom, nedá sa. Dôvod je jednoduchý: nie som Ty. Len človek akoTy si môže dovoliť poúčať Slovákov, len niekto s Tvojou charizmou môže – ako to tu ktosi nazval – moralizovať, a varovať ich pred nebezpečenstvami, ktoré im hrozia, aj keď – a to Ti teraz […]

Milý Julko, vo svojich Listoch Slovákom o nebezpečenstvách, ktoré im hrozia, si venoval slovenským ženičkám hneď dva. Popravde, ani jeden pre ne nevyznel príliš lichotivo. Z Tvojho postoja cítim – prepáč mi to – tak trocha postoj kohúta na slepačom dvorku. Tento postoj nie je na Slovensku nijako vzácny, mnohí Slováci pokladajú ženičky za sliepky […]

Milý Julko, s pôžitkom si čítam Tvoje dielko, napísané pred tridsiatimi rokmi, a nasávam ten entuziazmus a nádej, ktorá z neho sála. Opojenosť slobodou a demokraciou cítiť z každého riadku a z Tvojich slov tryská nádej na lepší zajtrajšok. Áno, nádej je pekná vec. Tá nikdy nezhynie. Ani potom, čo tá predošlá spľasla či zmizla […]

Milý Julko, vo svojich Listoch o nebezpečenstvách, ktoré nám hrozia, si viackrát spomenul peniaze. A zväčša v kombinácii s výrazmi ako „prepytujem“ či „prepáčte za výraz“. Tvrdíš, že Slováci majú k peniazom veľmi cudný vzťah a radšej používajú frázy ako: „čo tam po peniazoch, hlavne že sme zdraví“ či „peniaze boli a budú, len my nebudeme“. […]

Milý Julko, píšem Ti aj dnes, a mám na to viacero dôvodov. Tým prvým je potreba pripomenúť Tvoje myšlienky, ktorými si kedysi obohacoval nás, svojich rodákov, a nedovoliť, aby zapadli prachom času, lebo si to naozaj nezaslúžia. Druhým je túžba rozvíjať ich a nastoľovať ďalšie, lebo – navzdory ich humornému podaniu – v skutočnosti sú to veľmi […]

Milý Julko, keďže Ti vždy tak záležalo na svojich rodákoch, cítim povinnosť informovať Ťa o dianí na Slovensku, a to zvlášť v týchto pandemických časoch, keď sme tu všetci ohrození na živote. Písal si o tom, že sme už preskákali všeličo, Turkov, Tatárov, Maďarov i Čechov, a stále žijeme, stále sme tu. Neviem, koľkí z nás neprežijú túto najnovšiu […]

Milý Julko, napadlo mi (to „mi“ musím zdôrazniť, lebo istá moja fanúšička si z celého môjho článku vybrala len slovko „ma“, aby ma mohla zvoziť za nesprávny pravopis – a už vidím, ako jej pri slove „fanúšička“ nadskočili okuliare), nuž teda napadlo mi, čo všetko sme pri našom stretnutí nestihli. Debatovali sme hlavne o nebezpečenstvách, ktoré […]

Milý Julko, píšem Ti už druhý list, lebo to, čo sa tu udialo po zverejnení môjho prvého je čosi, čomu by si neuveril. Z Tvojich Listov Slovákom o nebezpečenstvách, ktoré im hrozia je zjavné, ako Ti na rodákoch záleží a ako veľmi by si im chcel pomôcť v boji proti neduhom, ktoré našu spoločnú krajinu sužujú. Nie sú to – chválabohu – ani […]

Milý Julko, so záujmom som si znova prečítal tvoju knižku, ktorá v mojej knižnici zaberá čestné miesto, lebo ju pokladám za unikátne dielo, akých je v našej literatúre málo. Aj keď od jej napísania uplynulo už tridsať rokov a niektoré myšlienky z nej odniesol vietor času, to hlavné posolstvo zostáva zachované. Diagnóza národa slovenského je niečo, […]