Prečo nás tak nenávidíte? – pýtali sa viackrát nášho študenta v Petrohrade, naostatok taxikár, ktorý ho viezol na letisko. Minister Naď hovorí, že Rusko už nie je tou krajinou, ktorá nás kedysi oslobodila od nemeckých fašistov. Pamätníci, ktorí vítali osloboditeľov kyticami orgovánu, ako to poznáme z dobových fotografií, už zväčša pomreli, […]

Ľudia zväčša nevedia, čo chcú. Oveľa lepšie vedia, čo nechcú. Spravidla to, čo práve majú. A ak aj dosiahli, čo chceli, už to nechcú. Svet sa mení. Stáročné skúsenosti predošlých generácií sú čoraz častejšie podrobované kritike tých nastupujúcich a v zúfalej snahe o zmenu zatracované. Najväčšou túžbou mladých je nebyť takí, ako ich […]

Keď umrela hanba, mnohí si vydýchli. Konečne sa jej zbavili. A prestali sa hanbiť. Konečne sa prestali červenať, keď vykonali niečo zlé. Žiadne klamstvo, žiadny podvod a žiadna nemorálnosť im nevohnala krv do líc a ich tváre zostali bez poškvrny. Ba naopak, usilovne sa snažili zahanbiť tých, čo sa ešte hanby nezbavili. Často úspešne. V niektorých ľuďoch totiž […]

Začiatkom septembra už svitá neskôr, takže som si nemusel ani veľmi privstať. Všade je ešte ticho a kľud a morská hladina je ako obrovské vyleštené zrkadlo, odrážajúce blankyt oblohy v celej jeho nekonečnosti. Tu, na rozhraní neba a mora sa stretajú dve šíravy, ktorým konca nedohliadneš. Tu, na rozhraní mora a neba ležím na hladine, bez pohybu, […]

Stále ťa vidím. Stojíš tam v tom mrazivom vetre, čo sviští pomedzi staré tuje, chvejúc sa zimou a vzlykmi, nad otvoreným hrobom svojej mamy, v očiach so slzami a prázdnotou. Si úplne sama. Napriek tomu, že na pohreb prišlo prekvapujúco veľa ľudí, pravdaže, väčšinou starých dedinských babiek, ktoré chodia na všetky pohreby, a napriek zopár […]

Vo svetle ostatných udalostí na tomto našom svete sa znova dostáva do popredia základná otázka našej existencie: byť či nebyť. Naše životy sú atakované takými príšerami, ako je smrteľný vírus aj vojna. A znova sa ukazuje, ako sme schopní či ochotní týmto príšerám čeliť. Na rozdiel od príšer minulosti, kedy sme o prvoradosti života nepochybovali, […]

Milá Sonka, v prvom rade ťa asi musím poprosiť o prepáčenie, že som si požičal názov Tvojej knižočky do titulky týchto riadkov, ale nič lepšie som nevymyslel a tých zopár Tvojich stránok je natoľko obsažných, že vnášať do nich čokoľvek iné je zbytočné. Napísala si všetko. Vlastne by som ich ani nemal komentovať, to mi neprislúcha, a už určite ich nechcem […]

Je to čudná doba. Slobodný prístup k informáciám a možnosť verejne vyjadriť svoj názor na čokoľvek priniesli niečo, čo nás v minulosti ani nenapadlo: záplavu dezinformácií a šialených konšpirácií, ktoré prehádzali logiku aj zdravý rozum a vyplavili na svetlo božie aj to, čo by sme sa kedysi hanbili vypovedať, aby nás nepokladali za bláznov. […]

rád by som sa Vám poďakoval za váš novoročný prejav, v ktorom ste opäť preukázala obrovskú mieru empatie, porozumenia a snahy o spájanie občanov nášho štátu. Tá snaha je o to vzácnejšia, o čo viac sa mnohí naši spoluobčania snažia našu vlasť ideovo aj morálne rozbíjať, čo má za následok obrovský nárast nevraživosti a nenávisti […]

So záujmom som si pozrel rozhovor s mons. Robertom Bezákom tesne pred štedrým dňom, v ktorom okrem iného reagoval aj na súčasnú situáciu na Slovensku, a musím povedať, že mi jeho slová veľmi zarezonovali v duši, a hoci nie som priam ukážkový kresťan, oslovil ma tak ako málokto. Práve v týchto sviatočných dňoch by si mal jeho slová vypočuť každý a možno aj […]