miromak

Milý Julko, vo svojej vzácnej a veľmi potrebnej knižke (ktorú ale nikto z návštevníkov tohto blogu zjavne nečítal) si nestihol pomenovať jedno z najväčších nebezpečenstiev, čo nášmu národu hrozia. Je ním NEPOUČITEĽNOSŤ. Naschvál ho píšem veľkým písmenami, lebo to už nie je len nebezpečenstvo, ale reálna skaza, ktorá nás ničí čoraz viac. To, že […]

Milý Julko, tento list Ti píšem po návrate z čarovného ostrova Mallorca, ktorý tí beťári Španieli píšu s dvomi L, lebo – na rozdiel od nás – nepoznajú ľ. Strávili sme tam nezabudnuteľné chvíle aj s dcérou, ktorá priletela z opačnej strany, takže sme mali viacnásobnú možnosť porovnávať situáciu vo svete a názory z inej strany tej našej slovenskej bubliny, […]

Tak, Milý Julko, už je to tu. Viem, že Ty si si s chorobou užil dosýta, až tak, že Ťa doviedla do hrobu, preto Ťa nechcem zaťažovať svojimi problémami, len toľko, že som po rokoch navštívil jednu svoju špecialistku, veľmi milú, ústretovú, pedantnú a statočnú pani doktorku. Ordinuje vo svojom vlastnom dome na predmestí a keďže som sa k nej akosi […]

Milý Julko, v nedeľu bolo dobre. Zišli sme sa na oslave narodenín celá rodina, takmer štyridsať ľudí. Na terase rodinnej haciendy jedného z nás, uprostred krásnej záhrady, s výhľadom na zelené kopce hôr sme jedli, pili, hodovali a… debatovali. A keďže diapazón povolaní či záujmov je v našej rodine prepestrý, každý prispel svojou troškou […]

Milý Julko, dnes mám pre Teba samé dobré správy. Je to tak trocha rarita, lebo na tomto blogu sa – ako vidíš – schádzajú všetci depkári zoširoka-zďaleka, aby obšťastňovali svojimi chmúrnymi víziami našich spoluobčanov, prípadne aj celý svet. Nuž, čo ako je táto ich činnosť infekčná, snažím sa brániť a nespadnúť do tej ich čiernej diery, ale […]

Milý Julko, Tvoj dvadsiaty prvý List Slovákom o nebezpečenstvách, ktoré im hrozia, nesie názov O radosti z biedenia. Ako znalec slovenského národa v ňom píšeš o tom, ako sa naši rodáci zúrivo bránia zbohatnúť, a ako sa vyžívajú v biede a chudobe. To vyžívanie prebieha dosť kurióznym spôsobom: oni si neustále sťažujú, […]

Milý Julko, všeličo sme vtedy v Tepliciach prebrali. Tých nebezpečenstiev, ktoré nášmu národu hrozia, bolo oveľa viac, než si vo svojej knižke spomenul a – ako sa ukázalo – naše obavy boli opodstatnené. To, čo na javisku alebo v knižke vyzerá ako humor, je v skutočnosti veľmi vážne, a zodpovedný človek, ako sme my dvaja, musí mať z toho na […]

Milý Julko, k písaniu týchto listov Tebe ma vypudilo najmä to, čo sa tu v ostatnom čase deje. Nebezpečenstvo pre náš národ prišlo a stále je veľmi akútne, hrozivé, vyslovene smrteľné. Na pandémiu zomrelo doteraz vyše dvanásťtisíc našich rodákov a pribúdajú ďalší. Je to hrôza, aká tu od vojny nebola. Vo svojej namyslenosti sme si ani predstaviť […]

Milý Julko, čo ako rád by som pokračoval v Tvojom diele na poli národnom písaním listov rodákom, nedá sa. Dôvod je jednoduchý: nie som Ty. Len človek akoTy si môže dovoliť poúčať Slovákov, len niekto s Tvojou charizmou môže – ako to tu ktosi nazval – moralizovať, a varovať ich pred nebezpečenstvami, ktoré im hrozia, aj keď – a to Ti teraz […]

Milý Julko, vo svojich Listoch Slovákom o nebezpečenstvách, ktoré im hrozia, si venoval slovenským ženičkám hneď dva. Popravde, ani jeden pre ne nevyznel príliš lichotivo. Z Tvojho postoja cítim – prepáč mi to – tak trocha postoj kohúta na slepačom dvorku. Tento postoj nie je na Slovensku nijako vzácny, mnohí Slováci pokladajú ženičky za sliepky […]