Založ si blog

O chrabrých bojovníkoch

Milý Julko,

čo ako rád by som pokračoval v Tvojom diele na poli národnom písaním listov rodákom, nedá sa. Dôvod je jednoduchý: nie som Ty. Len človek akoTy si môže dovoliť poúčať Slovákov, len niekto  s Tvojou charizmou môže – ako to tu ktosi nazval – moralizovať, a varovať ich pred nebezpečenstvami, ktoré im hrozia, aj keď – a to Ti teraz bonznem – ani Teba za to nemilujú. Moralizovanie sa tu teraz nenosí a morálku si určuje každý sám. Mnohí dokonca – je to neuveriteľné – Tvoju knižku ani nečítali. A teda ani nevedia, o čom tu píšem. Ale nevadí, ja dúfam, že sa mi Tvoje myšlienky podarí medzi rodákmi spopularizovať a čo-to do nich nasúkať.

Keďže Ty si, ako umelec, zjavne iné zamestnanie nikdy nepraktizoval – lebo umenie je ako politika: kto raz k nemu pričuchol, už nikdy nič iné robiť nebude – rád by som Ti čo-to ozrejmil z iných zamestnaní, ktorými som prešiel. Teraz to bude z prostredia našich chrabrých bojovníkov, lebo aj pri nich som istý čas pobudol. To prostredie je dosť špecifické a na ľudské genotypy bohaté, čo mi zaiste potvrdia aj naši skôr narodení spoluobčania z čias, kedy absolvovali základnú vojenskú službu. A je len na škodu veci, že mladí už túto vzácnu možnosť nemajú. Nuž, vojenská služba bola povinná a nikto sa nás nepýtal, či sa nám to páči a či nie, sotili nás do vody a museli sme plávať. Často v takom vlnobití, o akom sa nám v civile ani nesnívalo.  Nechcem spomínať zakopávanie sa na cvičení v daždi a blate, ani presuny nocou po premrznutej oráčine či nočné prepady, ktoré si náš veliteľ v besnej túžbe po boji vymyslel, až do chvíle, keď mu ktosi v tej tme napchal samopal až do huby – podobné zážitky má každý a tá doba už pominula. My, politicky spoľahliví, sme na vojne nemohli pásť svine ako Ty, my sme mali iný režim. Pod kepienok najčestnejšej vlasteneckej povinnosti sa schová všeličo. Ja som sa k službe vlasti vrátil aj po rokoch, keď armáda zatúžila po mojich schopnostiach, a znovu sa stretal s ľuďmi, o akých som si myslel, že už takých nikdy nestretnem. A tak – popri naozaj statočných a čestných ľuďoch, lebo aj takí v armáde sú – znova som natrafil na čudá, aké by inde nemohli žiť a zahynuli od hladu. A najčudnejšie na tomto genotype je to, ako hlboko sú presvedčení o svojej nenahraditeľnosti, hoci nikdy v živote nič užitočné nespravili. Už dve generácie tu vojnu nezažili a už vyše sedemdesiat rokov len parazitujú na pracujúcich, tých ale nazývajú „prachsprostí civili“, ktorých psou povinnosťou je živiť ich. Videl som tu človeka, ktorý horko-ťažko vyšiel štyri schody do svojej kancelárie a na vyzúvanie topánok potrebovali sluhu, zato sa vedel srdcervúco posťažovať na krivdy, akých sa mu dostáva v podobe slabého platu, hoci bral dvakrát toľko ako my. Veliteľská funkcia spočíva v rozkazovaní iným, čo chápu ako záslužnú činnosť, „ dejte mně lidi, já to udělám“. Naopak, nuda v kancelárii ich vedie k vymýšľaniu nových krívd, ktoré sú na nich páchané. Previerky z telesnej zdatnosti sú zjavne len podvodom, akých je tu plno. Viedol som prednášky a školenia pre žiakov Vojenskej akadémie a tí starší už preukázali značný stupeň príslušnosti ku kaste chrabrých bojovníkov, lebo viac ako odborné znalosti ich zaujímala výška budúceho platu, so zjavným akcentom na jeho nedostatočnosť. Ešte nič neurobili, ale už trpeli. Aj tu na blogu sa do mňa naváža jeden, ktorý o práci nemá ani potuchy, ale v nadávkach a urážaní je preborník. Aké typické…

Áno, Julko, aj Ty na vojenčinu spomínaš rád, ako každý chlap. A vieš, v čom vidím pre náš národ nebezpečenstvo? Že naši mladí chalani nebudú mať na čo spomínať. Lebo počítačové hry odnesie čas a skutočný život ich minie. A nedajbože, aby prišla vojna. To nám už nepomôže nik…

Indiáni na Slovensku

28.03.2024

V jednej z knižiek mojej mladosti sa píše, že Indiáni nemajú radi, keď im ktosi pripomína, že mu čosi dlhujú. „Urobia síce, čo od nich dotyčný požaduje, ale viac ho nepoznajú“. Nuž, zdá sa mi, že Indiáni už docválali aj na Slovensko. Vďačnosť je pre nich neznámy pojem. Aj také obyčajné vrátenie požičaného. A pokladajú za prejav šikovnosti, ak [...]

Na národnú nôtu

26.03.2024

Cestujem rád. Poznávanie iných krajín, ľudí, kultúr je obohacujúce a potrebné. Cestoval som už za socializmu a musím povedať, že odkedy sme členmi európskej únie, badám istý posun vo vnímaní nášho národa národmi inými. Kým sa toho socializmu to bola skôr zvedavosť, lebo nás nepoznali, v súčasnosti, keď nás už spoznali, je badať zreteľnú averziu. [...]

O mentálnom otroctve

13.03.2024

Život na tomto svete je plný problémov, starostí, bolestí a odriekania, zúfalstva, ťažkostí, násilia, klamstva, podvodov, utrpenia, nevďaku a sklamania. Nevybrali sme si ho sami a zväčša ho ani dobrovoľne nekončíme. V bolestiach sa doňho rodíme, v bolestiach z neho odchádzame. Je to veľmi nespravodlivé a nedokážeme s tým nič [...]

putin, kim

Putin podal Kimovi pomocnú ruku: Zablokoval dohľad OSN nad sankciami voči KĽDR

28.03.2024 22:10

Kroky Ruska podľa hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí Matthewa Millera "cynicky oslabujú" medzinárodný mier

Juraj Blanár

Blanár: Vstup do NATO bol významný krok, potvrdzujúci váhu aj dnes

28.03.2024 21:53

Aliancia je predovšetkým obranná a mierová organizácia, zdôraznil minister.

Izrael Palestína Hamas Vojna humanitárna pomoc

Súdny dvor nariadil Izraelu, aby nebránil humanitárnej pomoci smerujúcej do Gazy

28.03.2024 21:38

Hlavný súdny orgán OSN reagoval na podnety Juhoafrickej republiky. Tá obvinila Izrael z genocídy.

Tragická nehoda slovenského autobusu v Chorvátsku.

Autobus v JAR sa zrútil z mosta, zahynulo 45 cestujúcich

28.03.2024 21:15

Nehodu prežilo len osemročné dieťa, ktoré záchranári previezli s vážnymi zraneniami do nemocnice.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 85
Celková čítanosť: 192376x
Priemerná čítanosť článkov: 2263x

Autor blogu

Kategórie