Milý Julko, dnes mám pre Teba samé dobré správy. Je to tak trocha rarita, lebo na tomto blogu sa – ako vidíš – schádzajú všetci depkári zoširoka-zďaleka, aby obšťastňovali svojimi chmúrnymi víziami našich spoluobčanov, prípadne aj celý svet. Nuž, čo ako je táto ich činnosť infekčná, snažím sa brániť a nespadnúť do tej ich čiernej diery, ale […]

Milý Julko, Tvoj dvadsiaty prvý List Slovákom o nebezpečenstvách, ktoré im hrozia, nesie názov O radosti z biedenia. Ako znalec slovenského národa v ňom píšeš o tom, ako sa naši rodáci zúrivo bránia zbohatnúť, a ako sa vyžívajú v biede a chudobe. To vyžívanie prebieha dosť kurióznym spôsobom: oni si neustále sťažujú, […]

Milý Julko, všeličo sme vtedy v Tepliciach prebrali. Tých nebezpečenstiev, ktoré nášmu národu hrozia, bolo oveľa viac, než si vo svojej knižke spomenul a – ako sa ukázalo – naše obavy boli opodstatnené. To, čo na javisku alebo v knižke vyzerá ako humor, je v skutočnosti veľmi vážne, a zodpovedný človek, ako sme my dvaja, musí mať z toho na […]

Milý Julko, k písaniu týchto listov Tebe ma vypudilo najmä to, čo sa tu v ostatnom čase deje. Nebezpečenstvo pre náš národ prišlo a stále je veľmi akútne, hrozivé, vyslovene smrteľné. Na pandémiu zomrelo doteraz vyše dvanásťtisíc našich rodákov a pribúdajú ďalší. Je to hrôza, aká tu od vojny nebola. Vo svojej namyslenosti sme si ani predstaviť […]

Milý Julko, čo ako rád by som pokračoval v Tvojom diele na poli národnom písaním listov rodákom, nedá sa. Dôvod je jednoduchý: nie som Ty. Len človek akoTy si môže dovoliť poúčať Slovákov, len niekto s Tvojou charizmou môže – ako to tu ktosi nazval – moralizovať, a varovať ich pred nebezpečenstvami, ktoré im hrozia, aj keď – a to Ti teraz […]

Milý Julko, vo svojich Listoch Slovákom o nebezpečenstvách, ktoré im hrozia, si venoval slovenským ženičkám hneď dva. Popravde, ani jeden pre ne nevyznel príliš lichotivo. Z Tvojho postoja cítim – prepáč mi to – tak trocha postoj kohúta na slepačom dvorku. Tento postoj nie je na Slovensku nijako vzácny, mnohí Slováci pokladajú ženičky za sliepky […]

Milý Julko, s pôžitkom si čítam Tvoje dielko, napísané pred tridsiatimi rokmi, a nasávam ten entuziazmus a nádej, ktorá z neho sála. Opojenosť slobodou a demokraciou cítiť z každého riadku a z Tvojich slov tryská nádej na lepší zajtrajšok. Áno, nádej je pekná vec. Tá nikdy nezhynie. Ani potom, čo tá predošlá spľasla či zmizla […]

Milý Julko, vo svojich Listoch o nebezpečenstvách, ktoré nám hrozia, si viackrát spomenul peniaze. A zväčša v kombinácii s výrazmi ako „prepytujem“ či „prepáčte za výraz“. Tvrdíš, že Slováci majú k peniazom veľmi cudný vzťah a radšej používajú frázy ako: „čo tam po peniazoch, hlavne že sme zdraví“ či „peniaze boli a budú, len my nebudeme“. […]

Milý Julko, píšem Ti aj dnes, a mám na to viacero dôvodov. Tým prvým je potreba pripomenúť Tvoje myšlienky, ktorými si kedysi obohacoval nás, svojich rodákov, a nedovoliť, aby zapadli prachom času, lebo si to naozaj nezaslúžia. Druhým je túžba rozvíjať ich a nastoľovať ďalšie, lebo – navzdory ich humornému podaniu – v skutočnosti sú to veľmi […]

Milý Julko, keďže Ti vždy tak záležalo na svojich rodákoch, cítim povinnosť informovať Ťa o dianí na Slovensku, a to zvlášť v týchto pandemických časoch, keď sme tu všetci ohrození na živote. Písal si o tom, že sme už preskákali všeličo, Turkov, Tatárov, Maďarov i Čechov, a stále žijeme, stále sme tu. Neviem, koľkí z nás neprežijú túto najnovšiu […]