Sme čudné tvory. Pánboh či príroda nás obdarili skvelými zmyslami, aby sme dokázali správne vnímať tento svet, aby sme sa mu vedeli prispôsobiť a prežiť svoj život čo najlepšie, a hoci tie naše zmysly nie sú také vycibrené ako u niektorých zvierat, dokázali nás preniesť tisícročiami až k dnešku. Je preto nanajvýš čudné, ako s nimi […]

Zovšadiaľ teraz počúvame, že za chovanie detí, nezriedka kriminálne, môžu rodičia. Akcentuje sa nedostatok výchovy, lebo vraj nemajú na deti čas, ale deti v puberte, kedy sa formuje osobnosť a ktorá často určuje ďalší osud človeka, si väčšinou sťažujú na prílišnú starostlivosť, najmä matiek, lebo typickým znakom puberty je túžba po samostatnosti. […]

Až sa raz rozplynú tmy a hmly ľudskej závisti, nenávisti a krvilačnosti a nad modrou planétou znova vyjde slnko dobra, lásky a spravodlivosti, naši potomkovia uvidia svet okolo seba, spýtajú sa: Ako ste toto mohli dopustiť? Tisíce rokov sme sa učili, ako prežiť, tisíce rokov v nebezpečnej džungli, o hlade smäde a v búrkach, pľuštiach […]

Človek je vo svojej krvilačnosti a zaťatosti horší ako krokodíl – napísal v jednom zo svojich historických románov skvelý spisovateľ Mika Waltari. Má pravdu. Túžba po násilí sa s ľudstvom ťahá od nepamäti až do dnešných dní. Darmo budeme vykrikovať heslá typu „Za slušné Slovensko“ či „Verejnosť proti násiliu“, genetická túžba zabíjať je […]