miromak

Vplížila sa nám tu celkom nenápadne. Také malé každodenné nenávisti nám tu pomaly ale isto rozpútali-zatiaľ zväčša studený-vojnový stav. Potláčanie krívd, ktorými trpí takmer každý, spôsobilo pretlak záporných emócií a stav permanentnej nasratosti.

Bojujeme.

Občan – lekár bojuje proti občanovi – pacientovi, ktorý si už neváži ani vlastný život a keď je zle, otravuje. Situácia sa zhoršila cez pandémiu, keď sa z občana-pacienta, tlieskajúceho na balkóne, stal občan, nadávajúci tým, čo ho zachraňujú a hádžúci kamene do jeho okien. Občan-pacient, zvyknutý na bezplatnú zdravotnú starostlivosť je naraz pobúrený vysokými poplatkami ako aj lekárskym pingpongom, kedy chodí od jedného odborníka k druhému a nikto mu nepomôže.

Občan – učiteľ už nemá žiadnu autoritu, rozmaznané decká si z neho robia fackovacieho panáka a on sa musí usmievať a hľadať spôsoby, ako sa tým faganom zapáčiť. Občan – rodič bojuje za svoje dieťa, ktoré chúďa nikto nechápe a núti ho učiť sa veci, ktoré ho nezaujímajú. A kto je na vine? Učiteľ!

Občan – zamestnanec je naraz vystavený oveľa väčšiemu tlaku zamestnávateľa a musí o svoje miesto bojovať. Občan – zamestnávateľ sa musí potýkať s pozostatkami socializmu a nemôže sa zbaviť tých, ktorí mu neprinášajú žiaden osoh, lebo zákonník práce.

Občan – mladý si musí svoj chlebík dobýjať často v pote tváre a znášať rozličné protivenstvá, kým občan – dôchodca nerobí nič, len mu z toho jeho chlebíka odjedá. Občan – dôchodca, ktorý v celoživotnom zamestnaní stratil zdravie si myslí, že už má na život bez starostí nárok a ťažko znáša, ak mu to ktosi závidí.

Občan – muž zväčša pracuje preto, aby uživil svoju rodinu, obetuje pre ňu čas aj sily, ale od občana – ženy počúva len sťažnosti. Ak nie na to, že nezarába viac, tak preto, že sa nevenuje viac rodine. Občan – žena musí stále bojovať za svoje práva, proti učiteľom, proti susedkám, aj proti vlastnému mužovi, lebo stále jej ktosi krivdí.

Občan – politik, ktorý to naozaj myslí dobre, je automaticky zaradený do škatuľky „verejný nepriateľ“, hoci si ho občan – volič zvolil celkom dobrovoľne, a z tejto sa už nikdy nevyhrabe. Občan – volič sa hneď po voľbách chytá za hlavu, že koho tam preboha zvolil.

Hovorí sa, že život je boj.

Akoby sme bez boja nevedeli žiť.

Akoby mier a pokoj v duši boli len akési nedosiahnuteľné chiméry.

Sľúbili sme si lásku.

Kde je?