miromak

Aj moja mama bola taká. Večne ustráchaná, večne čakajúca nejakú hrôzu, večne hľadajúca za všetkým niečo zlé. Ktovie, možno to bol len pocit, že musí byť na zlo vždy pripravená, aby ju nezaskočilo. Bola možno len príliš zodpovedná a naučená riešiť naše priesery, do ktorých sme sa zavše dostávali práve svojou detskou nezodpovednosťou.

Rozmýšľam nad tým, prečo je dnes toľko ľudí plných pesimizmu, podozrievania a nedôvery. Hovorí sa, že človek vždy nájde to, čo hľadá, a tak aj tie priesery sa lepia viac na ľudí, ktorí ich očakávajú. A možno len potrebujú ten pocit úľavy, keď prieser príde, že môžu konštatovať: mal som pravdu.

Nezávidím im.

Majú ťažký život.

Ale možno za to nemôžu. Možno čosi podedili po predkoch, a možno mali ťažké detstvo, možno sa im nedostalo od mamy toľko lásky, koľko potrebovali, a nenaučili sa očakávať dobro, preto sa na nich ani nelepilo. A aj keď im v skutočnosti nič nechýba, ten pocit ohrozenia v nich pretrvá často až do smrti. Svoje traumy si zväčša skrývajú hlboko v duši, lebo chápu, že nimi svojim blízkym neprinesú nič pozitívne, a prejavia sa často nečakane a prekvapujúco. Alebo vtedy, keď sa môžu skryť napríklad za nick na blogu. To je priestor na anonymné prejavenie toho, čo ich trápi, aj keď to nemá reálny základ. Lenže myšlienka je vždy matkou činu, a v tomto prípade sa ich slová vyrútia z monitora na stovky ľudí a zapôsobia oveľa viac, než keby ich vyriekli kdesi v hlúčiku blízkych. A navyše – vzhľadom k tej anonymite – nemusia sa za ne zodpovedať. A tak sa ich depky rozletia do sveta a rozleptajú aj myslenie tým, ktorí k depkám sklony nemajú. Lebo – už sme raz takí – zlá správa je lepkavejšia ako dobrá. A pravda si ešte ani neobula topánky, kým lož už obletela svet.

Nedôvera, podozrievanie a pesimizmus sú zlými radcami, žiaľ, veľmi úspešnými. Odborníci, výskumníci, infektológovia aj výrobcovia vakcín sa môžu snažiť koľko chcú, s ľudskou nedôverou si neporadia. Ak niekto sám seba presvedčil, že ho klamú, nebude veriť nikomu. Pesimisti všetkých krajín sa spoja myšlienkou podvodu a vyrobia tisíce „dôkazov“ svojej „pravdy“. Ich fantázia pracuje naplno a sú na ňu takí hrdí, že jej výplody servírujú ako fakty. A ak sa im podarí presvedčiť ostatných, hreje ich myšlienka: mal som pravdu. Bez ohľadu na to, koľkým ublížia…