Na svitaní, kým sa červené slnko vyvalí na bezoblačný blankyt oblohy, je morská hladina tichá a hladká ako zrkadlo. Len nepatrné vlnky zľahka a potichu pohládzajú piesočnú pláž ako jemné a nežné prsty obrovskej šíravy mora. Ticho a kľud. Ten obor pod nohami ešte spí. Až keď sa od obzoru kde sa nebo dotýka vody, rozprestrie ohnivý lúč až sem k mojim nohám, sa more sčerí miernymi vlnkami, ako keď spáč prvý krát pocíti pohladenie dňa, čo práve začína…
Včera sme nešli, ako zvyčajne, na večeru do reštaurácie Las Palmas, ale zvolili sme tichšiu a noblesnejšiu s názvom Palavarion. Mali tam výbornú kačku, mäkučké hovädzie a zapekanú rybu, viaceré prílohy a spústu zeleniny. Vínko ľahšie červené. Program za plážovým barom obstarali domorodí folkloristi orientálnymi tancami a brušná tanečnica, veľmi šikovná. Z baru nám nosili nápoje podľa objednávky, Mai-tai, Tequila Sunrise či Blue lagoon, niekto si dal radšej pivo. Po horúcom dni a horúcich tancoch prišlo vhod…
Dopoludnia, hneď po raňajkách, vyrážame k moru. Na výlete do Luxoru sme boli vlani a trepať sa až do Káhiry na pyramídy sa nám nechce, radšej sa oddáme sladkému Dolce far niente na pláži Palm Beach. Pohľad z plážového ležadla do korún paliem je pre nás Európanov stále dosť exotický, no a Červené more s teplotou 28 stupňov je balzamom na telo aj dušu. Stačí sa položiť na hladinu a slaná voda obstará relax na pohľadanie. Netreba sa ani hýbať. Malé rybky si do vás občas ďobnú, aby ste nezaspali, ale inak je to len pohoda a klídek … tabáček …
Je stále veľa ľudí, ktorí trávia svoj život v permanentnom strese, úzkostlivo sledujú politiku a rozčuľujú sa nad každým prdom politikov. Naháňajú sa za peniazmi a stále trpia ich nedostatkom. Zvlášť čudné je to u starších, ktorí zažili socializmus a nikdy nemali výhody, aké im ponúka dnešná doba. Mohli by sa mať oproti minulosti skvele, konečne začať naplno žiť, ale namiesto toho trpia ešte viac ako kedysi. Iste, niekto naozaj nemôže, ale zväčša je to len nedostatok odvahy. A nadbytok pesimizmu. Každý však nájde to, čo hľadá. Ja sám trpím cukrovkou, vysokým tlakom a koxartrózou, ale k moru musím aspoň dvakrát ročne. Inak toho nepotrebujem veľa, aj tak si oproti socializmu dovoľujem oveľa viac, ale nezvyšujem nároky, ako mnohí iní, a preto si aj z päťstoeurového dôchodku na to more nasporím. Ba ešte aj slušný bakšiš deťom dám. Popravde, nikdy v živote som sa nemal tak dobre ako teraz. Užívam si život, nečakám na smrť. Mám ho len jeden, nechcem ho len pretrpieť. Život je krásny…
Ráno pôjdem na pláž znova.
Možno priplávajú aj delfíny…
Potom si velky vystatovacny klamar. Myslis si... ...
Ani medzi, ani v riadkoch. Nauč sa čítať... ...
Ak som dobre cital medzi riadkami, tak budes... ...
Tak sa toho drž! ...
Je to len nedostatok odvahy - veľmi často... ...
Celá debata | RSS tejto debaty