miromak

Krčmárik maličký,

Trasú sa ti rúčky

:Malý pohárik máš:

A ešte nedolievaš

Tak sa to spieva v jednej piesni, a mne v ostatnom čase rezonuje tento text podľa najnovších skúseností. Využijúc uvoľnené pandemické opatrenia, zúčastnil som sa viacerých rodinných či priateľských akcií v reštauračných zariadeniach vyššej kategórie, teda patrične drahých. Keďže majitelia týchto podnikov si dlho sťažovali na katastrofálne, priam likvidačné pomery a žiadali od vlády dotácie, prispeli sme aj my do ich vraj prázdnej pokladničky nemalou sumou. Moje skúsenosti sú také, že všade, ale úplne všade, sa nás snažili „odžobať“. To, že všetko zdraželo, by sa ešte pochopiť dalo. Zdražovanie patrí k slovenskému folkóru. Ale porušovanie už dohodnutých zmlúv, to už je predsa len za čiarou. Súvisí zjavne s tým, že Slovák v dobrej nálade na nejaké to euro nehľadí, a tringelty v krčmách rozdáva akosi automaticky. A tiež s tým, že vďaka ich sťažnostiam si zrejme ani kontrolóri netrúfnu zisťovať, či je u nich všetko „kóšer“. A tak sa kradne ostošesť. Chudáčik krčmárik bol predsa pandémiou ožobráčený a my sme národ solidárny. Ak nie dobrovoľne, tak nasilu. Kedysi som v jednom takom podniku pracoval a viem, že účtované sumy niektorých nápojov sú oproti nákupným aj desaťnásobné. Ani to im nestačí. Na Slovensku sa, najmä v ostatnom čase, zlodejine medze nekladú. Keď som kedysi v Nemecku – súc Slovákom aj v zahraničí – nechal trigelt nemeckej čašníčke a pamätám, ako mi tie drobné s pohŕdaním hodila naspäť.  U nás je takáto hrdosť neznáma. Nikdy som dosť dobre nepochopil, prečo dávame tringelty len určitým povolaniam. Akoby dôležitejšie povolanie ako čašník nejestvovalo. Žijem v rodine podnikateľov, všetci sa boria s problémami, ale nikto z nich ani tringelt, ani dotáciu od štátu nikdy nedostal. Sú pre nás krčmy naozaj najdôležitejšie?  Takže: keď znova vidím toho bratislavského majiteľa kaviarne, ktorý sa do kamery tak srdcervúco rozplakal, otvára sa mi vo vrecku nožík. Krčmárstvo malo odjakživa zlatá dno a ja som chudobného krčmára ešte nevidel. Teraz zasa plačú, že im poutekali zamestnanci. Zrejme aj za to budú žiadať od vlády pomoc. A peniaze. Keď nedostanú od nás svoje tringelty dobrovoľne, vyťahajú  ich zo štátnej kasy. A ešte nás pri návšteve ich podnikov sprosto a drzo okradnú…