miromak

Milý Julko,

vo svojej vzácnej a veľmi potrebnej knižke (ktorú ale nikto z návštevníkov tohto blogu zjavne nečítal) si nestihol pomenovať jedno z najväčších nebezpečenstiev, čo nášmu národu hrozia. Je ním NEPOUČITEĽNOSŤ. Naschvál ho píšem veľkým písmenami, lebo to už nie je len nebezpečenstvo, ale reálna skaza, ktorá nás ničí čoraz viac. To, že sme sa nepoučili z pandémií na začiatku osemnásteho i devätnásteho storočia sa dá pochopiť. Je to už viac ako sto rokov. Situácia, ktorá nastala teraz tu ale bola presne pred rokom. Po nevýraznej prvej vlne vláda pod tlakom verejnosti veľmi zmiernila protipandemické opatrenia, lebo veď pandémia predsa ustúpila, a následky sme si zlizli hneď na jeseň. A tí istí krikľúni ju začali obviňovať, prečo sa na druhú vlnu nepripravila, kým bol ešte čas. Presne to isté sa deje teraz. Vírus na leto ustúpil a všetci volajú po zrušení opatrení. Napriek bolestnej skúsenosti, ľudia si nepamätajú ani rok dozadu.  Minister zdravotníctva, vzhľadom k mizernej zaočkovanosti, plánuje zlepšenie vakcinačnej kampane, ale Matovič tvrdí, že je to zbytočné. Má pravdu. Pozná svoj národ. Keď sa Ďuro zatne, nepohne ním ani pár volov. (Presnejšie,  voly ním pohnú, len zdravý rozum nie). Ľudia sú ochotní veriť len bludom, hoaxom a konšpiráciám, ale konštruktívne argumenty odmietajú, aj keby im mali zachrániť život. Čistý masochizmus. Možno je to tým, že sami za nič nezodpovedajú, preto tak vehementne mudrujú, a každý truľo sa cíti byť svetovým infektológom. Primitivizmus postúpil do ďalšej fázy. Namiesto nevzdelaného dedinského chmuľa nastúpil internetový chmuľo. Prečítal si elaborát nejakého múdrosráča, ktorému ide len o zviditeľnenie sa, a uveril takým sprostostiam, že z toho zostáva rozum stáť. Naučil sa aj niektoré cudzie slová, často bez znalosti ich obsahu, ktoré teraz používa na vyvolanie dojmu vzdelanosti. Internetoví múdrosráči zaplavili éter a denne rozvracajú morálku aj zdravý rozum. A keďže Slovák je tvor odbojný, verí všetkému, čo zaváňa partizánčinou. Panstvu nedôveruje už z princípu, aj keď si ho sám zvolil…

Vieš, Julko, nastala čudná a aj veľmi smutná doba. Náš národ, čo ako nepočetný, sa ešte rozdeľuje. Nepoučil sa z histórie ani zamak, skúsenosťami starších pohŕda a ani za svet si nedá poradiť. Zdravý rozum aj pud sebazáchovy sa kamsi vytratil, múdri ľudia a študovaní odborníci sú nazývaní klamármi a zradcami národa a tí, ktorí napomáhajú smrti kosiť svojich rodákov sú akoby hrdinami. Vyzerá to tak, ako keby sme sa chceli sami vykynožiť. Neviem, kde to všetko skončí …