miromak

Cestujem rád. Poznávanie iných krajín, ľudí, kultúr je obohacujúce a potrebné. Cestoval som už za socializmu a musím povedať, že odkedy sme členmi európskej únie, badám istý posun vo vnímaní nášho národa národmi inými. Kým sa toho socializmu to bola skôr zvedavosť, lebo nás nepoznali, v súčasnosti, keď nás už spoznali, je badať zreteľnú averziu. Nemajú nás radi. Celkove mám pocit, že bohatšie národy majú pocit, akoby sme im ujedali z ich koláča. A nevážia si nás.

Pred pár rokmi som bol v južnom Taliansku. Úžasné more, krásna súkromná pláž, skvelý hotel. Majiteľ mal presný prehľad o tom, odkiaľ jeho hostia sú. Na pláži sedel „bagnino“, ktorý prideľoval slnečníky a ležadlá. Prvý, najlepší rad bol len pre Talianov. Ďalšie pre Nemcov, Angličanov, Francúzov. Nám sa ušiel posledný, siedmy rad. Bez debaty. Keď sme sa chceli vyvaliť na ležadlá bližšie k moru, okamžite vyskočil: Occupato. Sťažovali sme si. Bez úspechu. Prideľovanie miest na pláži bolo v kompetencii majiteľa a nikto vám nepovie, prečo.

V Grécku to bolo podobné. K stolom v jedálni existoval zasadací poriadok, pre nás silne diskriminačný, a aj v bare sa nás viackrát pokúšali okradnúť. A to, prosím pekne, barman bol Slovák.

Mohol by som v podobných príkladoch pokračovať. Jedno je isté: nikoho svojím slovanstvom neohúrite. Práve naopak. Prečo? Veď my sme do EÚ vstupovali ako do klubu pre vyvolených. Museli sme splniť istú kritériá, ktoré nás čosi stáli, len aby nás zobrali medzi seba. Možno v Bruseli a v televízore vyzeráme ako rovnocenní, ale vo vnímaní bežných ľudí rozhodne rovnocenní nie sme. A to sa stále hovorí o tom, že nikto nesmie byť diskriminovaný.

Myslím si, že najväčší podiel na svojej diskriminácii máme my sami. Aj na tomto blogu sa objavujú články o tom, akí sme my Slovania agresori, akí sme neschopní, akí sme hlúpi. Kydanie do vlastného hniezda je naším národným športom. Iste, veľa toho pozitívneho sa o nás písať nedá, ale aj takým Angličanom, ktorí spôsobili oveľa viac utrpenia iným národom, to v hrdosti k svojmu národu nebráni. Sebavedomie im rozhodne nechýba. A možno je dôvodom k pohŕdaniu nami práve náš nedostatok toho sebavedomia. Veď ako si môžu vážiť kohosi, kto si neváži sám seba. Dôvody nie sú podstatné. Podstatná je zbabelosť a riťolezectvo. A tiež historické skúsenosti. Prečo si myslíme, že priklonením sa k iným etnikám ako svojim vlastným nás ktosi pustí k stolu? Každý hľadí v prvom rade sám na seba. Prečo my nie?