miromak

Neexistuje na svete nič, čo by človek nedokázal zneužiť. Naostatok aj ten najkrajší a najdôležitejší cit, lásku. Aj lásku k vlastným deťom. Nepoznám nič zvrátenejšie, ako práve toto. Stáročia budovaný systém ochrany zdravia a liečba zranení a chorôb, ako aj prevencia proti nim, teraz dostáva jednu ranu za druhou. A neprichádzajú od nepriateľskej prírody, od dravých zverov ani nebezpečných chorôb, ale naopak, od ľudí samotných. Ochrana pred nimi je nabúravaná práve tými, pre ktorých je určená. Stáročia budovaná dôvera v zdravotníctvo, podopretá tisíckami vyliečených a zachránených, je naraz surovo napádaná tými, ktorí sú na ňu koniec-koncov odkázaní. Láska matiek k deťom a úsilie o ich zdravý vývoj sa naraz zvrtlo v strašnú pandémiu odporu k tým, ktorých sme tou starostlivosťou poverili. Roky sme k lekárom chodili so svojimi deťmi na očkovanie proti pliagam, čo po stáročia ničili ich zdravie aj životy, roky sme im bez reptania dôverovali, takže tie najhoršie sme úplne odstránili, a naraz… Kam sa tá dôvera naraz stratila? Prečo kiahne áno a korona nie? Veď nám ju ordinujú tí istí. Výskumníci, používajúci najnovšie technológie, lekári, dlho študujúci, ktorí pracujú s najnovšou technikou, so špičkovými prístrojmi. Nikdy v minulosti nebola lekárska veda na takej vysokej úrovni. Čomu sme prestali tak náhle dôverovať? Kto vymyslel ten plagát, trčiaci pri našich cestách, ktorý útočí na základné ľudské pudy o ochrane našich detí? Ten plagát nemieri proti chorobám, pedofilom  či vrahom, ale proti tým, ktorí nám tie deti zachraňujú. Ten najzákladnejší ľudský cit obracia proti životu, nášmu aj tých detí. Existuje čosi zvrátenejšie? Čo je to za diabla, že nás takto zneužil?