miromak

Milý Julko,

dnes mám pre Teba samé dobré správy. Je to tak trocha rarita, lebo na tomto blogu sa – ako vidíš –  schádzajú všetci depkári zoširoka-zďaleka, aby obšťastňovali svojimi chmúrnymi víziami našich spoluobčanov, prípadne aj celý svet. Nuž, čo ako je táto ich činnosť infekčná, snažím sa brániť a nespadnúť do tej ich čiernej diery, ale zachovať si zdravý rozum, pud sebazáchovy a optimizmus. Práve som sa vrátil z jedných krásnych slovenských kúpeľov, kde som bol s najlepšou ženou na svete a nachytal toľko zdravia a pozitívnej energie, že mi ju nepokazia snáď ani superdepkári Janko či Rudko. Za týždeň som si oddýchol a cítim sa skvele J.

Tak veru, Slovensko je krásna krajina a okrem rôznych nešťastníkov tu žije aj veľa skvelých ľudí, ktorí majú rozum a srdce na správnom mieste a aj žlčník len tam, kam patrí. S viacerými som sa tam zoznámil a nadviazal priateľstvá, ktoré – dúfam – vydržia aj naďalej, lebo zdravý rozum je niečo, čo ľudí spája asi najviac. Podebatili sme, niečo málo popili, veru aj zaspievali. Pochodili sme po okolí a poobdivovali krásy slovenskej prírody, ako aj vynaliezavosť slovenského ducha a šikovnosť rúk našich rodákov. Samozrejme, nesmiem zabudnúť na skvelý personál kúpeľov, ktorý použil svoje profesionálne schopnosti na zušľachtenie môjho tela a teda aj ducha, lebo – ako vieš – v zdravom tele sídli aj zdravý duch. Cítim sa ako znovuzrodený…

Aj Ty si sa vo svojej knižke zmienil o tom, ako Ti kúpele pomáhajú a ako ľutuješ každého, kto sa vyhovára, že na podobné huncútstva nemá čas.

Kým sme sa venovali očiste tela aj ducha, naše decká nám komplet prerobili kuchyňu, novú linku, podlahu, vymaľovali. Prišli sme do nového. Sú naozaj skvelé, sme radi, že sa im darí v podnikaní aj napriek pandémii a že majú snahu pomáhať. Láska, pokoj, harmónia – to sú veci najcennejšie. Aj dcére v Anglicku sa darí, už robí primárku na oddelení, kde kedysi začínala. Podchvíľou si skajpujeme a vieme o sebe všetko, aj keď sme sa pre pandémiu už dlhšie nevideli. Verím, že keď opatrenia povolia, už čoskoro sa stretneme…

Veru, nakoniec najlepšia správa: pandémia ustupuje. Napriek všetkým konšpiráciám a hoaxom, zrejme aj zásluhou masívneho očkovania, ten hrozný vírus, čo kosil aj našich rodákov, stráca svoju moc. My sme sa dali zaočkovať všetci, cítime sa oveľa slobodnejšie a je nám veľmi ľúto tých, čo tento pocit nemajú. Je to o to tragickejšie, že sa nedali očkovať dobrovoľne – z akýchkoľvek dôvodov. Som presvedčený, že ak ktokoľvek z nich ten vírus schytá a bude umierať na pľúcnej ventilácii, určite svoje rozhodnutie oľutuje – ale už bude neskoro. Nikdy by som neveril, že vládni predstavitelia budú prosiť občanov, aby im mohli zachrániť život. A nikdy by som neveril, že to niekto odmietne.

Vidíš, Julko, svet nás stále dokáže prekvapiť…