Včerajšia „zábavná“ relácia V siedmom nebi nám, dojatiachtivým občanom, priniesla ďalší hrdinský čin pomoci obetiam kapitalizmu a ukázala snahu o nezištnú pomoc tým, s ktorými sa osud nemaznal. Rozhodne nechcem tento počin dehonestovať, ak bolo všetko tak, ako nám to ukázali, tak pánboh zaplať aspoň za tento dobrý skutok, akurát neviem, či sa dobrý úmysel neminul účinkom a nevyvolal v divákovi niečo iné, než mal. Vidieť vrcholového politika s fúrikom vyvážať sutinu je iste pre slovenského pracujúceho veľkým zadosťučinením, ale v dnešnej klíme všeobecnej nedôvery má ten pracujúci skôr pocit účelového cirkusu. Účelovosť však televízia sama narušila ukážkou pikniku, ktorý ťažko makajúci brigádnici stihli zorganizovať napriek vraj šibeničnému termínu dokončenia prerábky domu. Zato im určite padol vhod ten okoloidúci chlap, ktorý si vypýtal porciu gulášu, hoci vopred avizoval, že nie je volič SaS. Dobrý ujo Sulík mu podal misku a ten človek, len čo dojedol, ho začal urážať, takže pán predseda si musel zavolať na pomoc strážničku Janku, známu svojím ostrým jazykom. Nie. Nepáči sa mi, ak niekto hryzie ruku, čo ho kŕmi, a rovnako sa mi nepáči jazyk politikov, ktorí unisono zvozia niekoho, k koho daní defacto žijú. Arogancia v priamom prenose je možno v móde, ale je to čosi nesmierne smutné a pre dotyčnú stranu priam kontraproduktívne. Na záver tejto „zábavnej relácie“ si moderátor kopol do Sulíka aj v štúdiu, hoci ten aj prezradil, koľko peňazí ho celý tento špás stál. Viem, sú to peniaze od nás, daňových poplatníkov, ale predsa len, dobrý skutok sa zjavne stal a je otrasné, ako negatívne napokon vyznel. Nezachránilo to ani Vilove záverečné ďakujem.
Viem, teraz nie je jasné, na čej strane vlastne stojím.
Nuž, na ničej.
Je mi len nesmierne ľúto, kam sme sa to u nás dostali…