Ľudia zväčša nevedia, čo chcú. Oveľa lepšie vedia, čo nechcú. Spravidla to, čo práve majú. A ak aj dosiahli, čo chceli, už to nechcú.
Svet sa mení. Stáročné skúsenosti predošlých generácií sú čoraz častejšie podrobované kritike tých nastupujúcich a v zúfalej snahe o zmenu zatracované. Najväčšou túžbou mladých je nebyť takí, ako ich rodičia. Kým sa vysmievajú z módy či kultúry svojich predkov, nič vážne sa nedeje. V ostatnom čase sa však kritika dotýka aj základných oblastí ľudského bytia či nebytia, dobra a zla, pravdy a lži. Možno aj vinou médií hranice skutočnosti a fikcie zrelatívneli a zmyslové prežitky sa presúvajú viac do hlbín duše. Odklon od reality je fatálny.
Ak človek žije na tejto planéte dostatočne dlho, vidí tie zmeny čoraz zreteľnejšie. Desatoro ako základ morálky, v ktorom vyrastali predošlé generácie, zostalo len akousi dogmou, ktorú porušovať je priam povinnosťou modernosti. V túžbe po novom svete odhadzujeme všetko, čo nám bráni v rozlete a vlastný názor je niečo ako nové božstvo. Každý chce byť v prvom rade sám sebou, akoby najväčším kameňom na nohe bola požiadavka prispôsobiť sa ostatným. Akoby práve ľudské spoločenstvo a všetko, čo sme ako kolektív za stáročia spolupráce dosiahli, bolo náhle tým bremenom, čo nás ťaží. Akoby sme prestali veriť, že tá cesta mala zmysel. Napriek tomu, že každodenne využívame výsledky práce našich predkov a nedokázali bez nich prežiť, podkopávame ich význam a dehonestujeme ich. A nielen to. Zdá sa, že vo svojej pýche sme postavili svoj názor aj proti prírode či bohu a devastujeme aj prvý zákon svojej existencie: byť či nebyť. Prestali sme si vážiť život. Prestali sme si vážiť tých, čo nám ten život dali, dehonestujeme svoje matky a nenávidíme ich za ich lásku, starostlivosť a obetavosť, s akou nám náš život darovali a stále nám ho chránia. „Je načase zbúrať mýty o materstve“ – napísal ktosi na tomto blogu. Čo to je? Pomsta za život? Túžba po nebytí? Nikdy v histórii sme sa nemali tak dobre ako sa máme teraz. Je to len prežranosť blahobytom? Alebo nás má už pánboh či príroda plné zuby a naočkovala nám gén sebazničenia?
Byť či nebyť, to je otázka.