Keď umrela hanba

18. septembra 2022, miromak, Nezaradené

Keď umrela hanba, mnohí si vydýchli. Konečne sa jej zbavili. A prestali sa hanbiť. Konečne sa prestali červenať, keď vykonali niečo zlé. Žiadne klamstvo, žiadny podvod a žiadna nemorálnosť im nevohnala krv do líc a ich tváre zostali bez poškvrny. Ba naopak, usilovne sa snažili zahanbiť tých, čo sa ešte hanby nezbavili. Často úspešne. V niektorých ľuďoch totiž ešte hanba zostala a preto sa hanbili aj za tých, ktorý sa hanby už zbavili. Ľudia bez hanby sa však nehanbili ani za to, že sa ktosi hanbí za nich, a podaktorí ich namiesto vďačnosti, že na seba prevzali ich hanby, začali nenávidieť. Lebo tam, kde niet hanby, tam nenávisť bujnie ako burina.  „Konečne“- napísala jedna devucha, „konečne sa žena nemusí hanbiť ukázať svoju sexualitu“. A stránky printových aj virtuálnych médií zaplavili obrázky odhalených ženských tajomstiev a všetci sa potešili. Konečne žiadne tabu. A slobodné aj vydaté ženy sa vrhli do náručí slobodných aj ženatých mužov a konečne sa s nimi oddávali rozkošiam bez pocitu viny. A otvorili sa nové obzory aj okná pána Overtona a ak sa im z akýchkoľvek dôvodov  znepáčilo ich pohlavie, slobodne a bez hanby sa prehlásili za opačných. A svet bez hanby bol povinný ich tolerovať. Lebo ten, kto sa hanbil aj za nich, riskoval konflikt nielen s novou morálkou, ale aj zo zákonom. Namiesto hanby nastúpila tolerantnosť. Najmä tolerantnosť k tomu, za čo sa ešte prednedávnom hanbili. Bolo také vzrušujúce objavovať nové možnosti nehanby, také opojné rozbíjať putá starej morálky a budovať nový svet, svet bez príkazov a zákazov, svet plný slobody. Svet bez ohľadov. Namiesto hanby nastúpil názor. A ten sa posvätil. V opojení zo slobody len málokto vnímal hranice slobody iných. Nikto sa nehanbil svojho blížneho obmedziť na slobode, nikto sa už nehanbil ísť si za svojím aj cez mŕtvoly. Ego bez hanby posilnilo. Aj kedysi zaužívaná fráza: čo na to povedia ľudia, sa akosi vytratila. Život bez hanby priniesol množstvo skvelých výhovoriek a tiež uhlov pohľadu,  takže situácie a činy kedysi neprijateľné dostali novú fasádu, pod ktorou sa dalo skryť takmer čokoľvek. A beda tomu, kto by chcel siahnuť na slobodu nemusieť sa hanbiť. Okamžite je vyhlásený za fašistu, čo bráni pokroku.

Keď umrela hanba, mnohí si vydýchli.

Konečne môžu byť sami sebou…