Začiatkom septembra už svitá neskôr, takže som si nemusel ani veľmi privstať. Všade je ešte ticho a kľud a morská hladina je ako obrovské vyleštené zrkadlo, odrážajúce blankyt oblohy v celej jeho nekonečnosti. Tu, na rozhraní neba a mora sa stretajú dve šíravy, ktorým konca nedohliadneš. Tu, na rozhraní mora a neba ležím na hladine, bez pohybu, s roztiahnutými rukami aj nohami a nahý ako Adam na počiatku našich dní. Tu a práve teraz cítim tú silu, ktorá prúdi všade dookola a vlieva sa mi do žíl ako zázračný nektár, čo odplavuje všetky smútky aj bolesti a uzdravuje telo aj dušu lepšie ako ten najlepší lekár.
Tri roky som pri mori nebol. Zdravotné peripetie, nielen svetové, ale aj moje vlastné, ma od mora odrezali, ale teraz sa, zdá sa, všetko vyjasnilo, a ja môžem znova nasávať ten vesmír energie ako vyprahnutá špongia, vyvrhnutá na breh. Nasávam plnými dúškami ako pútnik na púšti, čo práve dorazil k prameňu…
Ľutujem všetkých, ktorí pri mori neboli. Nedotkli sa vesmíru, nedotkli sa nekonečna. Ich duša nepocítila ten zázrak, aj keď je toho schopná. Ešte viac ľutujem tých, ktorí pri mori boli, či dokonca ktorí k nemu každý rok chodia, ale necítia takmer alebo vôbec nič. Zjavne majú zatvorené všetky póry tela a všetky brány do duše, takže zázrak sa k nim nevie dostať. Napokon, všetko závisí od našej vôle, od našej schopnosti vnímať a od našej pripravenosti zázrak prijať. Mnohí si chodíme k moru oddýchnuť, ale ani tam sa nedokážeme zbaviť svojej pripútanosti k stresom a aj na morskom brehu len debatujeme o práci a starostiach s inými, takisto postihnutými. Úspešne tak zaháňame všetko to, pre čo sme sem prišli.
Zo zemepisného aj vodohospodárskeho hľadiska je všetka voda na zemi spojená. Elektrikár by potvrdil, že je aj vodivo prepojená. To jej dáva obrovský potenciál, nielen ako najväčšej sile na tejto planéte, ale aj z hľadiska prenosu tejto sily na ktorékoľvek miesto na zemi. Mnohí si už skúsili doniesť morskú vodu vo fľaštičke domov, ale tá im časom zosmradla a nič pozitívne nepriniesla, takže ju napokon vyliali do odpadu. Je to tým, že ju oddelili od svojej podstaty. Tou fľaštičkou ju odizolovali od zbytku sveta. Lebo sila je len v spojení, len v jednote. Schopnosť naprávať pokazené veci, telá či duše je závislá od veľkosti liečiteľa a od umenia koncentrovať svoju silu do toho miesta, kam pacient potrebuje. A, samozrejme, od jeho ochoty tú silu prijať. Pochopiť, že sám veľa nezmôžem, ale v spojení s tou najväčšou silou na tejto zemi môžem napraviť všetko, čo ma trápi. Pravdaže, len ak si svoj život vážim a ak sa liečiť chcem..
Tam z diaľky za obzorom sa práve na hladinu vyhuplo slnko. Rozlialo svoj žeravý prúd od nekonečna až sem ku mne a dotklo sa ma zlatým lúčom. Ležím na hladine a nasávam tú silu plnými dúškami…