rád by som sa Vám poďakoval za váš novoročný prejav, v ktorom ste opäť preukázala obrovskú mieru empatie, porozumenia a snahy o spájanie občanov nášho štátu. Tá snaha je o to vzácnejšia, o čo viac sa mnohí naši spoluobčania snažia našu vlasť ideovo aj morálne rozbíjať, čo má za následok obrovský nárast nevraživosti a nenávisti a prispieva k zhoršovaniu i tak veľmi ťažkej situácie, v ktorej sa naša vlasť ocitla. Aj Vaše slová o potrebe spájať sa a nevyhnutnosti ťahať za jeden povraz sa nestretli s pochopením, akoby tým ľuďom šlo práve o rozbíjanie našej jednoty a napomáhaniu rozkladu našej vlasti. A najhoršie je, že tak činia práve pod heslami o slobode a demokracii, či strachu zo zotročovania. Nuž áno, je pravdou, že sme sa stali montážnou dielňou západu, a áno, robíme tak za platy nižšie, aké sú v krajinách zahraničných investorov, ale túto cestu sme si zvolili dobrovoľne po roku 89, lebo inej možnosti nebolo. Ako ste správne povedala, žiadny štát si dnes nemôže dovoliť odrezať sa od ostatného sveta a ani Slovensko by tak nedokázalo fungovať. Vyrovnať sa štandardu, bežnému v rozvinutých krajinách môžeme len a jedine spoluprácou s nimi. A nikto z mladých by dnes nechcel a ani nedokázal plahočiť sa s motykou na kamenistom políčku, ako to robili jeho predkovia, len preto, aby nebol na nikom závislý. Naopak, každý chce mať najnovší mobil, ktorý na Slovensku nikto nevymyslel a ani nevyrába. A darmo budeme s nostalgiou spomínať na predkresťanskú dobu, na Svaroga, Beloboga či Devanu, tá doba už je dávno a nenávratne za nami a pre dnešok nemá žiadny význam. Vždy to bolo tak, že dejinami prešli iba tí, čo sa dokázali prispôsobiť, všetkým ostatným už zarástli hroby trávou.
Vážená pani prezidentka, priznám sa, že spočiatku som nebol Vaším priaznivcom. Nikto Vás tu nepoznal a pozadie Vašej kampane vzbudzovalo skôr obavy ako dôveru, ale odvtedy ste svojím vystupovaním moju dôveru získala, napriek silnému odporu značnej časti našich spoluobčanov. Robíte to, čo sa od prezidenta očakáva: obrusujete hrany nedorozumení a spájate rozhádaných. Navyše, robíte tak s nadhľadom, empatiou a citom, akého je schopná len žena. Myslím, že v týchto ťažkých časoch si lepšiu hlavu štátu ani nemožno želať. Chcem sa Vám teda poďakovať a vysloviť nádej, že vo svojom úsilí budete pokračovať. Želám Vám veľa zdravia a síl do budúcnosti.