Píšem o tom už dlhší čas, ale až teraz sa začali kompetentní zaoberať touto otázkou vážne. Pani ministerka Kolíková ide boj s konšpirátormi podoprieť zákonom, síce neskoro, ale predsa. Štrnásť a pol tisíca mŕtvych je už hádam pádny dôvod na to, aby sa ktosi začal vážne zaoberať každou z príčin tejto katastrofy.
Niektorí naši spoluobčania sú naozaj kuriózne tvory. Ich ochota uveriť je priamo úmerná bizarnosti myšlienky, nápadu či stavu vecí a internet to ešte znásobil. Zrejme sú pre nich očividné fakty príliš nudné, a tak hľadajú čokoľvek, čo sa očividnosti prieči. A tak, ako naši otcovia kedysi s akýmsi masochistickým potešením počúvali hrôzostrašné historky babiek pri driapaní peria, tak ich vnuci teraz vyhľadávajú na internete všetko, čo má punc bizarnosti. Myslím, že sú len znudení nadbytkom a príliš „dobrým bidlom“. A tak, ako sa to už mnohokrát v histórii stalo, budú dovtedy dráždiť hada, až kým neskočí…
Tušíte správne: tým hadom je pandémia. Skočila medzi nás a my sme ju privítali ako čosi, čo sa vymyká nude každodennosti, lebo iného nepriateľa ako nudu už asi nepoznáme. Rozprávky starých materí už zapadli prachom a túžba po novinkách je mocná. A navyše – každý túži byť originálny. Súhlasiť s väčšinou sa dnes nenosí. Mnohí z nás trpia pocitom, že všetko je len klam a stále nás chce ktosi „odžobať“. Iste, niečo pravdy na tom je. Odžobávanie je lepší spôsob zárobku ako lopata či motyka a podvodníci sa dnes honosia prívlastkom „šikovní“. Žiaľ, ten náš históriou ťažko skúšaný národ má v sebe pocit krivdy aj vtedy, ak mu chce ktosi pomôcť. Akoby nedostatok zdravej súdnosti bol súčasťou našej národnej povahy. A tak sme svedkami prevrátenia hodnôt, aké tu snáď ešte nebolo. Pravda sa stala lžou a dobro zlom. Ani ten najzákladnejší pud nezostal ušetrený. Priam zúfalo hľadáme čokoľvek, čo nám pomôže zmárniť svoj život. Kŕmime hada pandémie stále novými obeťami a kým si nepríde priamo pre nás, ani neuveríme, že jestvuje. Zdravotníci rozprávajú. Príbehy ľudí, ktorí s vakcináciou súhlasia až keď je neskoro. Priateľovej zamestnankyni zomreli na koronavírus obaja rodičia, lebo im zakázala dať sa očkovať, a ona tiež vakcínu odmieta. Iný môj známy sa vyjadril, že si nedá do tela pichať to svinstvo, teraz leží na áre a ládujú doňho nepomerne viac chemikálií. Aj ľudia, ktorí zdravotníkom vždy dôverovali, v kritickej chvíli prestali. O kiahňach či záškrte nikto nepochybuje, o korone mnohí. Až príliš mnohí…
Keď pandémia prejde – ak sa to napriek zúrivému odporu mnohých našich spoluobčanov podarí – zrejme príde čas vyvodenia dôsledkov. Vynútia si to pozostalí. Prečo musela naša mama zomrieť? Kto je na vine? Kto ju presvedčil, aby sa neliečila? Kto vypisoval na sociálnych sieťach smrtiace hoaxy o tom, že očkovanie škodí? A koľko ľudí zomrelo len preto, lebo ktosi mal na pandémiu iný názor ako tí, ktorí sú na to povolaní? Kto bude za to zodpovedný?