– spieva v jednej piesni Beata Dubasová, a … čože? Že sú to účesy? Nie! Na účesy kašlať. Môj názor je taký, že mala spievať o názoroch. A basta!
Takto „vtipne“ som sa dostal k tomu, o čom chcem písať. O svetovej pandémii vlastných názorov. Lebo svet sa už neriadi zdravým rozumom a skúsenosťami predkov či vzdelaním, ba ani len pudom sebazáchovy, ale len miliónmi vlastných názorov. Vlastný názor je čosi ako vlastné dieťa, a každý si ho opatruje, hýčka a preferuje, najmä ak je chorý a neschopný života. Svet miluje odlišnosti. A čím bizarnejší názor, tým väčšiu šancu má uspieť. Túžba po novinkách je mocná. Ľudia hľadajú bizarné názory namiesto toho, aby sa snažili zosúladiť s názormi iných. Sú alergickí na výraz „jediný správny názor“ , a pokladajú si priam za povinnosť spochybniť ho. A tak tu veríme v úplné sprostosti a nereálne hovadiny namiesto toho, aby sme sa pozreli na to, čo máme pred nosom. Virtuálna realita prerástla do našich životov oveľa viac, ako je zdravé.
Najdôležitejším znakom slobody je mať vlastný názor. A môcť ho slobodne vysloviť. Na tom si zakladá každý. Mne len nie je jasné, prečo. Pokladajú snáď všetci ten svoj názor za taký svetoborný, že na ňom trvajú často za každú cenu? Odkiaľ berú presvedčenie, že je správny? A prečo sa tak bránia prijať iný? Je to len ješitnosť? Je to len strach, že zvážením a možno aj prijatím iného názoru by im padla koruna z hlavy? Je kompromis prehrou? Ako sa máme dopracovať ku konsenzu, často životne dôležitému, ak budeme vytrvalo presadzovať len svoj názor? Nezamieňame si občas zásadovosť s tvrdohlavosťou? Prečo tak radi rozprávame, ale tak neradi počúvame? Bojíme sa, že nás ktosi chce podviesť či oklamať? Preto neveríme nikomu? Je ten náš svet už taký prehnitý, že porozumenie už u nás nemá miesto? Je nám to, čo splodíme vo vlastnej hlave, bližšie, ako čokoľvek mimo nej, aj keď dobre vieme, že ten náš názor často nemá s realitou nič spoločné? O čo nám ide? Používame slovko „pravda“ len na zamaskovanie vlastných cieľov? Alebo si len – v mene vlastnej prestíže – nesmieme priznať omyl? Aké až dôležité je presadiť svoj názor?
Hovorí sa, že základom každého činu je myšlienka. A slovo. Názor. Isté je, že slovo má veľkú moc. Dokáže nahlodať, dokáže sa uhniezdiť v mysli iného, dokáže zaťať dráp. Tým viac, čím je bizarnejšie. Aj blázon má právo na svoj názor. Aj Hitler presvedčil masy. A myšlienka-slovo zabíjalo. Aj dnes zabíja. Nezmúdreli sme ani zamak. Nedôvera autoritám, sebectvo a túžba vyniknúť splodili veľa zla. A ľudia znova umierajú…