Nasledujúce riadky som nevymyslel ja. Napísala ich žena verejne činná a známa, ktorej meno ale radšej nezverejním, lebo len na to tu číhajú hyeny v ľudskej koži, aby ju zožrali. Napokon, tí si ju aj tak nájdu, lebo vynaliezavosť hyen je obrovská a túžba špiniť neodolateľná. Ja tej žene ďakujem za úprimnosť, napísala to tak, ako by som ja nedokázal. Takže:
Aj slušní, múdri a empatickí ľudia sa vedia skutočne nahnevať. A stane sa to.
Ak niečiemu dieťaťu praskne slepé črevo, lebo sa nedostalo do preplnenej nemocnice. Tam si totiž na ventilátoroch budú odfukovať zástancovia slobody výkladu vedeckých poznatkov. Budú vyčerpávať už aj tak vyčerpaných zdravotníkov a s dušou na jazyku vykrikovať o tom, že majú právo na starostlivosť.
Stanú sa priamym ohrozením štátu, lebo kvôli nim budú zlyhávať jeho základné funkcie. Pred bránami nemocníc budú čakať ľudia s chorým srdcom a rakovinou, deti budú zatvorené doma pri počítačoch a ich rodičia prídu o robotu. Svet sa zastaví. A bude to mať veľmi konkrétneho vinníka. Bude to hlúpy a obmedzený človek, ktorý si berie do úst slová ako právo a sloboda, no nemá potuchy o tom, čo tieto pojmy znamenajú.
Sloboda nie je bezbrehá anarchia a tak ako nemôžete niekoho slobodne zavraždiť, nemôžete ani slobodne šíriť smrteľnú nákazu. Sloboda totiž obsahuje zodpovednosť. Sloboda nie je anarchia.
Právo sú naše nároky, ktoré ale končia tam, kde začínajú nároky iných ľudí a právne obmedzenia. Právo nie je bezhraničná voľnosť.
Aj slušní ľudia sa vedia hnevať. A ak na to príde, tak sa nahnevajú.
Úplne oprávnene.