Nuž, nejaký trest si určite zaslúži. Spasiteľov ľudstva sme vždy trestali. Už faraóna Echnatona otrávili práve tí, pre ktorých chcel spravodlivosť. A Martin Luther King a či John Lennon a mnohí iní hlásatelia mieru či spravodlivosti pre všetkých skončili zle, často práve rukou tých, za ktorých sa obetovali. A už cítim ten adrenalín, čo ti stúpa do hlavy, keď čítaš tieto riadky. Ako môžem porovnávať Matoviča…
Asi pred dvoma rokmi som napísal, že Matoviča si ako premiéra nedokážem predstaviť. Vtedy som ho pokladal za príliš obyčajného človeka na takýto post – a obyčajní ľudia si obyčajných ľudí nevážia. Po tom, čo ako premiér dokázal, ho stále pokladám sa príliš obyčajného človeka na tento post. Aj keď tu zaznievajú hlasy, že nám vládnu štyria milionári, myslím si, že práve on je tou bielou vranou, ktorá to s nami myslí naozaj dobre a skutočne chce tento národ zachrániť. Bolo mi sympatické, že sa radil s odborníkmi a snažil sa rozhodovať podľa ich odporúčaní, ale dostal sa medzi mlynské kamene, lebo národ nebol ochotný znášať reštrikcie a vo chvíli, keď bolo treba zatnúť zuby a vydržať ich, začali vyťahovať ľudské práva a brojiť proti obmedzovaniu slobôd. Slovák je už taký: všetko, čo prichádza zhora je len panské huncútstvo a snaha zotročiť nás, preto je našou povinnosťou neposlúchať a obísť nariadenie kde sa dá. Tento pud v nás nezničí ani hrozba smrti – (a čo i tam dušu dáš…)
Myslím si, že Slováci by neposlúchali ani matku Terezu. Doteraz všeobecne vážení páni, ako Mikas či Krčméry , sa takmer stali verejnými nepriateľmi vo chvíli, keď neťahali s davom. Nepríjemnú pravdu počuť nechceme, radšej prehlásime, že žiadna pandémia tu nie je. My pokladáme za priateľa len toho, kto nás škrabká za uškom – to preto nás naozaj mnohí zneužívajú. A preto nikdy nevieme, komu veriť. Naša schopnosť objektivity je geneticky mizerná a nad zdravým rozumom tu vždy vládli emócie. Bolo tomu tak už za epidémie cholery v roku 1830, a zdá sa, že sme sa odvtedy vôbec nezmenili. Aj teraz sú našimi nepriateľmi tí, čo nám chcú pomôcť…
Späť k Matovičovi. Na pozíciu premiéra sa naozaj nehodí. Je príliš obyčajný. A ešte aj tvrdohlavý. Pripomína mi iného politika, ktorý kedysi prehlásil, že zachráni tento národ, aj keby mu mali všetci napľuť do očí. Nuž, je to tak aj teraz. Matovič svoj boj o naše životy nemôže vyhrať. Má proti sebe už takmer celý národ. A – Vox polpuli, vox dei…