Rozdiel medzi géniom a bláznom je daný mierou úspechu – tvrdí jedna všeobecne známa poučka, a úspech je zasa daný schopnosťou prispôsobiť sa. Niekto možno namietne, že mnohí boli úspešní práve preto, že sa vydali na neprebádané cestičky, ale vyjadrenie toho, čo na tej cestičke našli, je zasa len závislé na široko akceptovateľnom spôsobe prezentácie, teda na prispôsobení sa jazyku väčšiny. To preto je na svete tak málo géniov …a tak veľa bláznov.
Ľudia sú všelijakí. Niekto dostane prispôsobivosť do daru už pri narodení, iný o ňu musí bojovať, a niekto sa nedokáže prispôsobiť nikdy. Celý život sa potýka s ťažkosťami a problémami aj tam, kde si ich iní ani nevšimnú. A úplne najhoršie je, ak túto svoju danosť pokladá za prejav svojej výnimočnosti. Napriek tomu, že sa potkýňa na každom kroku a naráža na nepochopenia či až odpor ostatných, tvrdohlavo trvá na svojich výmysloch a nie je ochotný ich korigovať. Takíto ľudia sa spravidla už rodia, a namiesto toho, aby sa vekom poučili a „dostali rozum“, často ešte viac stvrdnú. Nezriedka potom prežijú celý život v nepochopení a osamelosti, lebo ich „genialita“ sa nedočkala uznania.
Všetko na svete má svoje pravidlá. Bez ohľadu na to, čo si o tom myslíme. Pripraviť človeka na život je úloha rodičov, ale často sa im to ani pri najlepšej snahe nepodarí. Gény sú skrátka silnejšie. Hoci – ďalšia poučka – múdry sa učí na cudzích chybách, hlúpy na vlastných- mnohí jedinci sú takí zahľadení do seba, že si skúsenosti iných nechcú pripustiť. Ich sebastrednosť ide tak ďaleko, že odmietajú prijať všetko, čo nevymysleli sami, a všetky informácie zvonka podrobujú kritike z pohľadu vlastného názoru. Vlastný názor je alfou a omegou ich sveta, a čím je ten názor bizarnejší, tým úpornejšie na ňom lipnú. Sú hrdí na to, čo sami vymysleli, ako matka na svoje dieťa – hoci aj invalidné. Sú hrdí na to, že sa nikomu neprispôsobujú. Tento svet má ale svoje pravidlá aj bez nich a väčšinu z nich akceptovať musia. Musia dýchať, musia jesť a piť, musia sa od istého veku vedieť o seba postarať, prípadne aj o svoje deti. Ak sa nenaučili prispôsobovať a tvrdohlavo odmietali to, čo sa im nepáči, nesú si so sebou veľký hendikep a celý život sa trápia.
Život je zložitý, a preto sa stále musíme učiť. Niekto to zvládne už v škole, takže ak v tom pokračuje, môže to dotiahnuť ďaleko. Akceptovanie sveta takého, aký je, je prvým predpokladom úspechu v živote. Odmietanie prírodných či spoločenských zákonov vedie nielen k neúspechu, ale aj k celoživotnej frustrácii a závisti k tým úspešným. Takýto človek dokáže len sťažovať si, nadávať a kopať okolo seba. Nie vždy je to jeho vina. Možno mu rodičia nedali to, čo mali, a možno zdedil niečo, čo mu bráni prispôsobiť sa. Je čudný. A tak sa utieka k tomu vlastnému – hoc aj invalidnému – názoru, a tvári sa, že je naň hrdý. Je to jediná cesta, ako si udržať sebaúctu. A život so všetkými jeho možnosťami mu utečie pomedzi prsty…