Moja žena je boží človek. Žije v zhode so všetkými prírodnými aj spoločenskými zákonmi, nikoho nesúdi, ale pomáha každému bez výnimky, preto nemá na svete jediného nepriateľa a všetci ju majú radi. Darí sa jej plávať životom v pokoji a láske svojich blížnych. Nezamýšľa sa príliš nad peripetiami tohto sveta a nerieši to, čo riešiť nemusí a ani vyriešiť nemôže. Možnože má len šťastie, ale ja si myslím, že človek dostáva od života len to, čo mu sám dáva. A na to, aby zvládol kočírovať svoj život úspešne nemusí byť veľký filozof, stačí len vedieť načúvať mu.
Nemusím snáď písať, že ju obdivujem a mám ju rád. Tiež by som chcel mať rád život a svojich blížnych tak ako ona, ale na to by som potreboval asi iné gény a iné životné skúsenosti. A tak sa len snažím pochytiť od nej čo najviac a žiť v harmónii so svetom ako ona.
Ľudia sú všelijakí. A asi naozaj len boží človek dokáže brať každého takým, aký je a nesúdiť tých, ktorí v žiadnom prípade božími nie sú. Lebo takých je – všakže – väčšina. Možnože ich život poskúšal ťažkými skúškami a oni nie sú dosť silní, aby odolali bez jaziev na duši, a možnože sa im len nedostalo tej božskej častice, ktorá ich pred tými skúškami obrní. Možnože len majú otvorené srdce a dušu a príliš často im do nej naprší, možnože sú len príliš citliví pre tento svet a myslia si, že musia s ním zo všetkých síl bojovať, aby ho vydržali. Všade cítia nebezpečenstvo, každého podozrievajú zo zlých úmyslov či zo snahy ponížiť či zosmiešniť, nedokážu nikomu dôverovať ani si dlhodobo niečiu priazeň udržať, čo ako veľmi po tom túžia. Ak majú nejaké nevšedné schopnosti, mávajú aj viacero priateľov, ale tí sú len účeloví a v núdzi rýchle odplávajú. To im spôsobuje ďalšie sklamania a pesimistický pohľad na svet a na ľudí, ako aj presvedčenie, že „optimista je len zle informovaný pesimista“. Takýmito výrokmi, ako aj neustálou nespokojnosťou so svetom nalievajú blen do života svojho aj do životov svojich blížnych. V dnešnej dobe je takáto činnosť veľmi rozšírená a optimista či inak pozitívne naladený človek tu má vizitku hlupáka. Len pesimista je považovaný za múdreho. V takejto klíme sa schová aj veľa skutočne chorých ľudí, lebo stihomam je „in“. Príliš veľa ľudí tu bojuje proti „zlu“, ktoré by často bez nich ani zlom nebolo. Príliš veľa ľudí aj dušu dá v tom ľútom boji, lebo sa stále boja, aby neboli niečím otrokom. Ten strach ich natoľko ochromil, že si ani neuvedomujú, že práve on ich zotročil. A namiesto hľadania súladu a harmónie – bojujú.
Ľudia, skúsme sa chytiť za ruky a dôverovať si.
A vyslať do sveta to, čo chceme, aby sa nám vrátilo.
Verte, funguje to…