Lebo na ne každý kašle.
Lebo každý, koho vírus ešte neskolil, neverí.
Lebo vo chvíli, keď ide o život, naraz ide len o ľudské práva.
Plošné testovanie stálo milióny a vďaka miernemu násiliu sa naň podarilo nahnať rozhodujúcu väčšinu ľudí, takže sme získali dobrý prehľad o tom, kto je a kto nie je nakazený, ale celá akcia bola zbytočná, lebo nikto nekontroluje, či pozitívni naozaj dodržujú karanténu. Odkiaľ sa berú ďalší nakazení? Je nad slnko jasnejšie, že pozitívne testovaní húfne vyrazili do ulíc či na návštevy a veselo roznášajú vírusy ďalej. Videli ste niekde niekoho, kto kontroluje tie modré papieriky? Ja nie. Navrhované označovanie pozitívne testovaných národ jednomyseľne zmietol do koša ako zásah do ľudských práv, padali termíny ako značkovanie dobytka či židov počas vojny. Sloboda na prvom mieste. Aj za cenu zbytočnosti všetkých tých nákladných a srdcervúcich opatrení, ktoré si na nás ten šašo vymyslel. (Kreativita nadávok na premiéra dosiahla nové, netušené méty). Hoci o „vymyslenej pandémii“ sa už písať prestalo, lebo aj slepý, hluchý a blbý už musí vidieť, aké je to nezmyselné, všetok hnev národa sa vrhol na premiéra. Nie, Matovič naozaj nie je politik, tým menej diplomat. Profesionál predsa musí mazať med okolo úst a robiť si niečo iné. Pravdu národ neznáša. Aj keď je podložená diagnózou odborníkov. Aj keď zdravotníci padajú na hubu a denne nám ukazujú následky našej nezodpovednosti. Kto bude na vine, keď zdravotníctvo skolabuje? Matovič? Ako sa zatvári hlásateľ ľudských práv, keď ho nemocnica odmietne prijať?
V nedávnej debate profesor Krčméry povedal, že v niektorých ázijských štátoch už pandémia prakticky skončila. Všetky sú oveľa väčšie ako sme my. Ako to dokázali? Nevieme si z nich zobrať príklad? Naozaj sú pre nás krčmy a fitká dôležitejšie ako život? Vykapeme na vlastnú hlúposť?