miromak

Neviem, kto za to môže. Možno len odveká túžba objavovať. Možno len snaha odlíšiť sa. Nezapadnúť do davu, byť originálny. Možno len silnejúci dešpekt k odkazu predkov a ono pubertálne búrenie sa proti názorom otcov. Možno len boj o vlastný názor, čím bizarnejší, tým húževnatejšie obhajovaný. Všetko sa mení. Dobro je nazývané zlom, pravda […]

V jednej z knižiek mojej mladosti sa píše, že Indiáni nemajú radi, keď im ktosi pripomína, že mu čosi dlhujú. „Urobia síce, čo od nich dotyčný požaduje, ale viac ho nepoznajú“. Nuž, zdá sa mi, že Indiáni už docválali aj na Slovensko. Vďačnosť je pre nich neznámy pojem. Aj také obyčajné vrátenie požičaného. A pokladajú za prejav šikovnosti, ak […]

Cestujem rád. Poznávanie iných krajín, ľudí, kultúr je obohacujúce a potrebné. Cestoval som už za socializmu a musím povedať, že odkedy sme členmi európskej únie, badám istý posun vo vnímaní nášho národa národmi inými. Kým sa toho socializmu to bola skôr zvedavosť, lebo nás nepoznali, v súčasnosti, keď nás už spoznali, je badať zreteľnú averziu. […]

Život na tomto svete je plný problémov, starostí, bolestí a odriekania, zúfalstva, ťažkostí, násilia, klamstva, podvodov, utrpenia, nevďaku a sklamania. Nevybrali sme si ho sami a zväčša ho ani dobrovoľne nekončíme. V bolestiach sa doňho rodíme, v bolestiach z neho odchádzame. Je to veľmi nespravodlivé a nedokážeme s tým nič […]

Priznám sa, zo začiatku som nedôveroval. Že si náš národ zvolí za prezidentku ženu ! mladú a peknú, ktorú takmer nikto nepozná, zato ju poznajú v zahraničí, to znie dosť podozrivo. Budilo to dojem, že kľúče od volebnej miešačky tu drží ktosi iný. Ani meno Aaron Shaviv, ktoré sa pritom vyskytlo, nebudil dojem serióznosti, hlavne vďaka výrokom pána Blahu, a ani […]

Nestáva sa často, aby to obyčajný človek dotiahol až na premiéra. V našich zemepisných šírkach je dôvodom najskôr odpor, v tomto prípade odpor proti Ficovi. Inak si volíme spravidla tých, ktorí nás najviac podvádzajú. Napríklad Fica. A vyzerá to tak, akoby sme k voľbám chodili len preto, aby sme mali na koho nadávať. Obyčajný človek má pramálo […]

O samozvaných celebritách dlhodobo píše moja priateľka Ivetka, ktorej zjavne trvalo ležia v žalúdku, hoci žiadnu z nich doteraz nepomenovala, takže nikto presne nevie, koho tým myslí. Dá sa však predpokladať, že má na mysli ad hoc všetkých „pánov“, či už z politiky alebo aj len tak, zo života, teda vedúci, riaditelia, majstri, teda všetci, ktorí sú „čosi […]

…a čo staré nevládalo – píše náš klasik, a vyzerá to tak, že je to tu znova. Tentoraz to nemá na svedomí Turek, čo skočil bystrým skokom do jelšiny nad potokom, ale my sami. Mládež nám uteká „za kopečky“. Nechá si od nás svoje zaplatiť štúdium a potom – tahet. Zachraňovať cudzích. Je to nemorálne? Nuž, len pre tých, ktorým žiadne deti […]

Keď som si pred pár rokmi prečítal o pandémii cholery na Slovensku v roku 1830, prvý dojem bol jednoznačný: ako môžu byť ľudia takí sprostí? Ten dojem bol čiastočne ospravedlniteľný tým, že Slováci mali vtedy oveľa menej vedomostí aj príležitostí získať ich. Najmä vidiecky ľud na východe, zrobený prácou a kvárený alkoholizmom, nedôveroval […]

Všetci sme takí. Ešte si prečítame len názov, a už nesúhlasíme. A v duchu už skladáme vetu, ktorou ten názov vyvrátime. V pravidlách slovenského pravopisu treba zaviesť nový termín: Veta oponovacia. Nesúhlas patrí k našej náture ako k ťave hrb. Máme panický strach povedať: máš pravdu. Priznať si, že ktosi prišiel na niečo, na čo my nie, je pre nás priznaním […]